Projekt Interreg II
spolufinancovaný Európskou úniou FESR ( Európskym fondom regionálneho rozvoja )
|
|
 |
|
Aby mohlo čeliť nebezpečenstvu napadnutia smerom na sever - k údoliam Val Pusteria a Val dell’Isarco zo strany novovzniknutého talianskeho štátu, naplánovalo Rakúsko- Uhorsko v 19. storočí niekoľko vojenských opevnení v hornom Cadore. Prvé pevnosti boli postavené v rokoch 1884–92 na severovýchod od Tre Sassi, na území Sesto, Landro a Prato Piazza. Len neskôr sa rozhodlo o uzavretí prechodu cez priesmyk Passo Valparola dodatočným opevnením – pevnosťou „Forte Tre Sassi“.
Výstavba pevnosti začala až v lete roku 1898.
Bola ozbrojená dvomi horskými delami ráže 80 mm nasmerovanými na juh a dve pevnostné delá ráže 60 mm boli nasmerované smerom k priesmyku Passo Falzarego. Obrnená otočná kupola slúžila ako pozorovateľňa na zameriavanie počas bojov. |
|
|
 |
|
|
Okná boli vybavené mrežami a dali sa uzatvoriť aj ťažkými oceľovými okenicami.
Miestnosti boli vykurovanė liatinovżmi pieckami a osvetľovane petrolejovými lampami. Vodu čerpali čiastočne z Valparolského jazera a zbierali aj dažďovú vodu zo strechy. V podzemí bola malá krypta s troma výklenkami pre rakvu.
Pevnosť a pričlenený sklad proviantov mohli zabezpečiť pobyt pre viac než 100 vojakov. |
| 5. júla 1915 začalo talianske delostrelectvo, rozmiestnené na Cinque Torri, bombardovať pevnosť mažiarmi ráže 210 mm a delami menších kalibrov. Už prvý deň boli zaregistrované vážne škody, lebo múry zastaranej budovy nedokázali odolať strelám. Až tridsať výstrelov zasiahlo cieľ a tri z nich totálne prebúrali strechu, čo možno v ponechanom stave vidieť aj dnes. Čaty sa už nedokázali ubrániť a veľa vojakov zahynulo, alebo boli zranení. Pevnosť potom vzápätí opustili. |
Začiatok
