Projekt Interreg II
spolufinancovaný Európskou úniou FESR ( Európskym fondom regionálneho rozvoja )
|
|
 |
|
20. októbra 1915 čata horskej pechoty Alpini dosiahla výčnelok Lagazuoia, široký skalný stupeň predeľujúci stenu v polovici vrchu, napodiv opomenutý Rakúšanmi.
Výčnelok Martini, pomenovaný po veliteľovi bataliónu ktorý ho obsadil, sa stal doslova tŕňom v päte Rakúšanov. Odtiaľto z výšky mohli Taliani guľometmi a ručnými granátmi bez problémov zasiahnuť rakúske zákopy na priesmyku Passo Valparola.
Obom súperom už bolo jasné, že nemá význam bojovať tradičnými prostriedkami, ktoré boli neúčinné proti guľometom a stanovištiam so zátarasami z ostnatého drôtu.
Obe vojská začali prekopávať vrch, aby v jeho vnútri vytvorili podmienky potrebné na prežitie - štôlne a kryty pre vojakov a zbrane. Pretvorili tak Lagazuoi na novodobú pevnosť 20. storočia. |
|
|
 |
|
|
Rýchlo zistili, že jediným spôsobom ako dobyť opevnené nepriateľské stanovištia je prekopať sa ku nim tunelom a výbušninami ich vyhodiť do vzduchu. Päť mín vybuchlo – štyri rakúske nasmerované proti výčnelku Martini a jedna talianska na Lagazuoi. Krátery je vidieť na vrchu dodnes a dve veľké suťoviská na jeho úpätí, ktoré tam podľa fotiek spred vojny neboli, sú tiež dôsledkom týchto výbuchov. Ale ani míny nepriniesli žiadúci výsledok, získali iba nepodstatné taktické výhody pre obe vojská.
V októbri 1917 mala rakúsko-nemecká ofenzíva Caporetta za následok stiahnutie talianskeho vojska na líniu Grappy a Piavy a následne aj opustenie frontovej línie v Dolomitoch, ako aj kyklopských diel vytvorených v srdci hory. |
| |
Začiatok
